Naplno prežiť emócie

Metóda RUŠ je v súčastnosti jedna z najefektívnejších metód, ako rozpustiť negatívne pocity a blokácie v tele spôsobených nezdravými myšlienkovými vzormi (príbehmi-či legendami) ktoré následne vytvárajú negatívne emócie, ktoré následne vytvárajú blokácie prúdenia energie v tele, čo dlhodobím pôsobením vytvárajú choroby tela. Ten kto je ochotný a pripravený liečiť sa, sa naučí túto metódu za 5 minút. Ak máme z niečoho napríklad strach, tak ho jednoducho pozveme a zažijeme, preskúmame, prijmeme a tak sa rozpustí, jeho osamotenosť -oddelenie sa stratí, bola to naša voľba ho zažívať, aby sme sa skrze neho čosi naučili, teraz už k tomu nie je dôvod zotrvávať v jeho zacyklení jeho odmietaním...

K téme krátky úryvok z knižky: Démant ve vaší kapse - Gangaji

Naplno prežiť emócie

Otázky, ktoré mi ľudia často dávajú, sa najčastejšie týkajú emócií. Mnoho ľudí sa chce odpútať od ťažko zvládnuteľných emócií, ako hnev, strach a smútok a tiahne k príjemnejším emóciám, ako je radosť, šťastie a blaženosť. Obvyklé stratégie, ako dosiahnúť šťastie zahrňujú buď potlačenie, alebo ventilovanie negatívnych emócií v nádeji, že zmiznú z očí, prípadne sa uvoľnia. Nanešťastie ani jedna z nich nevedie k nájdeniu bytostnej pravdy človeka, ktorou je nehybná jasnosť bytia, ktorá spočíva hlbšie, než všetky emócie a ktorá sa vplyvom emócií nemení.

Samozrejme sú chviľe, kedy je vhodné niektoré emócie potlačiť, alebo ventilovať. Je tu však aj iná možnosť: ani nepotlačiť, ani neventilovať. Ja hovorím ,,naplno prežiť“.

Naplno prežiť nejakú emóciu neznamená ju poprieť, ani to neznamená si v nej hovieť, čo znamená, že sa k nej nemôže viazať žiadna legenda. Nie je tu miesto ani pre popis toho, čo sa deje, ani pre vysvetlenie, prečo sa to deje, prečo by sa to diať nemalo, kto je za to zodpovedný, alebo čia je to vina.

Uprostred všetkých tých emócií, nech ,,negatívnych“ či ,,pozitívnych“ je možné nájsť to, čo je v jadre všetkého. Pravda je, že keď naplno prežijete nejakú negativnú emóciu.., zmizne. A keď v skutočnosti prežijete emóciu pozitívnu, vzrastie a je nekonečná. Takže negatívne a pozitívne emócie do istej miery existujú, avšak pri bližšom skúmaní sú tu iba tie kladné: to je pozitívnosť absolútneho vedomia. A keďže naša kultúra nie je príliš nastavená na to, aby nás v tomto ohromujúcom zistení utrvrzovala, trávime obvykle celý život honbou za pozitívnymi emóciami a utekaním pred tými negatívnymi.

Keď naplno prežijete akúkoľvek negatívnu emóciu bez jej legendy, emócia okamžite prestane existovať. Ak si myslíte, že emóciu naplno prežívate, a ona ďalej zostáva intenzívna, tak vedzte, že k nej stále ešte viažete nejakú legendu – ako silný je to pocit, že sa ho nikdy nezbavíte, že sa vám vždycky bude vracať, že je nebezpečné ho prežívať. Nech už je to akákoľvek legenda, možnosti odkladania priameno prežitku sú tu nekonečné.

Tak napríklad môžete byť podráždení, obvykle má človek sklony nejak sa podráždenosti zbavovať, prípadne zviesť na niekoho jej dôvod, napríklad na seba, alebo na niekoho či niečo iného. A vtedy sa okolo podráždenosti utvorí legenda. S podráždenosťou je však možné nerobiť vôbec nič – ani ju nepotlačovať, ani sa nesnažiť zbaviť sa jej. Stačí ju jednoducho zažiť. V okamžiku, kedy sa dostaví, je možné skrz naskrz byť naplno podráždený – bez toho, aby to človek nejak ventiloval, albo potlačoval.

Obecne platí, že priamy prežitok odhalí hlbšiu emóciu. Podráždenie je len také zčerenie na hladine. Vo väčšej hĺbke už môže vrieť hnev, alebo strach. A opäť, ani tu nie je cieľom sa hnevu, či strachu zbavovať, alebo ho analyzovať, ale priamo prežiť. Až vtedy ak sa ukáže, že sa za podráždením skrýval hnev či strach, ponorte sa vedome ešte hlbšie, nechajte sa tým hnevom a strachom plno a bez zbytku prestúpiť, nijak ich nepotlačujte ani neventilujte.

Strach je často najväčšia prekážka, pretože práve jemu sa väčšina ľudí snaží vyhýbať. Avšak, ako sa človek snaží strachu vyhýbať, jeho strach je len o to väčší, o to reálnejší.

Snažím sa tu naznačiť, že by ste sa mali strachu poddať, otvoriť, strach môžete prežívať, a netreba hneď hovoriť, že sa bojíte, netreba hneď začať myslieť na to, ako moc sa bojíte. Skrátka strach iba prežite, naozaj je to možné.

Keď hovorím ,,naplno prežite strach“, nemyslím tým reálne fyzické nebezpečie. Reagovať nejak na fyzicky prítomné nebezpečenstvo, báť sa ho a bojovať s ním, je pre ľudský organizmus zcela prirodzené a správne. Je to alfa a omega prežitia, zachovania tela. Tak napríklad je úplne správne uhnúť z cesty prechádzajúcemu autobusu. Ja vás avšak vyzývam, aby ste naplno prežili iný strach, strach psychický, ktorý vás okráda o pozornosť a energiu, ktorú vynakladáte na zbytočnú obranu, ako je tomu napríklad u strachu z emocionálnej bolesti, či pri strachu zo smrti. Keď sa človek tomuto psychickému strachu postaví, miesto aby pred ním utekal, odhalí často ešte hlbšiu emóciu.

Pod strachom sa môže skrývať hlbší zármutok, či bolesť. I tie je možné zcela naplno a priamo prežiť, bez toho aby bolo treba vytvoriť ich legendou. Ak ste ochotní odkryť tieto emočné vrstvy jednu po druhej, až do poslednej z nich, zostanete možno pred niečím čo sa na pohľad bude javiť, ako hlboká priepasť. Myseľ túto priepasť vníma ako prázdnotu, ako ničotu, nikoho. To je dôležitý moment, pretože ochota byť absolútne ničím, nikým, je ochota k tomu stať sa slobodným. Všetky ďalšie emocionálne stavy, sú iba vrstvy, ktoré nás majú chrániť pred týmto prežitkom ničoho – smrti toho, kto si myslíte, že ste. Akonáhle táto obrana padne, akonáhle sa tieto dvere otvoria, v tom momente môžete bez obáv spočinúť v ničote, naplno ju prežiť. Tento prežitok je svetlom sebapoznania, v ktorom zažiari diamant pravdy, ktorý sa celú dobu ukrýval vo vnútri vášho srdca. Ten drahokam, ktorý objavíte, ste vy.

Ide o závratný objav, ale musíte ho urobiť vy sami. Ak budete ochotní pravdivo úprimne a naplno prežiť akýkoľvek emocionálny stav, zistíte, že v jadre každého stavu sa vinie rovnaké rýdzie vedomie, ktoré je vždy prítomné, ako v prežívajúcom, tak v prežívanom. Ak zažijete túto pravdu na vlastnej koži, zbavíte sa večnej potreby utekať pred domnele negatívnymi emóciami a honiť sa za tými domnelo pozitívnymi, vymaníte sa z bludného kruhu odmietania a lipnutia na niečom, čo nie je od základu trvalé. Budete môcť slobodne nájsť seba samého a prežiť návrt k sebe.

Nech už vedome zaznamenáte akúkoľvek emóciu, poddajte sa jej, prežite ju, neschovávajte sa pred ňou ani ju neanalyzujte. S ochotou nasledovať tok myšlienok – a iba pokojne spočinúť a prežívať všetky emócie, ako prichádzajú – dostaví sa zistenie, že to nič nie je. Emócie sú utkané z prediva myšlienok, a nezáleží na tom, či sú tie myšlienky vedomé, alebo podvedomé.

Je zcela vo vašej moci sa teraz hneď zastaviť a povedať si: ,, Strach, hnev, zármutok, zúfalstvo – nech len prídu.“ Keď to ,,nech len prídu“ poviete, a myslíte to skutočne a ste naozaj otvorení, emócia prísť nemôže, pretože v danom okamžiku k nej neviažete žiadnu legendu. Vyzývam vás, poriadne toto preskúmajte. Strach, hnevu, zármutok, či povedzme zúfalstvo existujú jedine vtedy, keď sa k nim viaže nejaká legenda! Áno, je to úžasný objav, a predsa je to tak jednoduché a tak zjavné. Je to úžasné! A tak nakoniec zistíte, že to, pred čím ste utekali, v skutočnosti neexistuje, a to, za čím ste sa honili, je vždy prítomné.

Keď Kolumbus a ďalší moreplavci objavovali Nový svet, vracali sa späť do Starého a hovorili:

,,Existuje toho omnoho viac, než vieme. Zem nie je plochá.“ Ibaže rada ľudí reagovala slovami:,,Ale kdeže, tam ja nepôjdem. Zabili by ma morskí démoni. Prepadol by som sa cez okraj zeme“, A presne rovnako primitívne nahliadame ešte dnes na vlastné emócie. Keď budete ochotní ,,prepadnúť sa cez okraj zeme“, zistíte, že sa na zemi pevne držíte, že z nej ,,spadnúť“ nemôžete, môžete ísť len hlbšie do seba.

Na druhej strane spektra prežívajú ľudia, emócie nanajvýš otvorene a naplno, pretože im to dáva pocit hlbšieho zmyslu a slobody, čo platí najmä pre západné duchovné subkultúry. Ibaže to môže byť iba zásterka zakrývajúca strach z toho, že necítite vôbec nič. Vymedziť seba, ako emocionálnu bytosť je pravdepodobne o krok ďalej než sebaurčenie v podobe čistej rozumovej bytosti, ale úplné spočinutie to isto nie je. To, čomu sa vyhýbame, keď seba samého definujem ako emocionálnu bytosť, je stav bez emócií, ničota, prázdnota. Akonáhle si raz pražijete prázdnotu, na vlastnej koži spoznáte, že vás žiadny emocionálny, či duševný stav nemôže vystihnúť, a toto vedomie je sloboda.

Keď sa prestanete vymedzovať emocionálnymi stavmi, budú môcť emócie slobodne povstávať, zbavené spojitosti s tým, kto ste. Vy už viete, že všetky tieto stavy jednoducho prestupujú jasným priestorom, ktorým je vaša prirodzenosť.

Vyzývam vás, vstúpte do srdca celého bytia, ale nezbavujte sa emócií, nedramatizujte ich ani neoslavujte, ale iba objavte, čo sa pod každou z týchto emócií skrýva, nechajte umrieť toho, kto si myslíte, že ste, skôr ako ten, kto si myslíte, že ste, umrie.