Duchovná kríza

Príznaky duchovnej krízy sú prakticky totožné s príznakmi krízy psychickej.

1.Kríza obvykle začína vedomím neprítomnosti smyslu a cieľa. Nie je možné ju odstrániť napríklad novým vzťahom, povýšením v zamestnaní a podobne. Obvyklé riešenia neprinášajú žiadny výsledok. Ľudia, ktorí duchovnou krízou prechádzajú, majú pocit, ako by sa v nich malo čosi prebudiť, ale nevedia si s tým rady.

2. príznak duchovnej krízy predstavuje nezrozumiteľné nové strachy. Tieto strachy vyvolávajú v človeku pocit, ako by sa strácal, strácal svoju identitu, svoje ja.“už vôbec neviem kto som a čo chcem od života.“

3. príznak duchovnej krízy je potreba oddanosti niečomu, čo presahuje jednotlivca. Potreba byť v spojení so Zdrojom, Bohom. Oddanosť nám umožní prepojiť sa s Božou prítomnosťou. Dokonca i letmé stretnutie s touto Božou prítomnosťou nám pomáhajú zbaviť sa strachu, nájsť opäť v sebe kľud a potrebnú silu.

Náhražky

Naša potreba oddanosti (potreba nášho Ega) si našla nevhodné náhražky: oddanosť firme, politickej strane, športovému týmu, parte, ezoterickému hnutiu. Všetky tieto náhražky však našú skutočnú potrebu oddanosti sklamú. Nie sme určení k tomu aby sme boli oddaní nejakej ľudskej bytosti, oddanosť má byť smerovaná hore (dovnútra) a my máme stúpať s ňou.

Neprítomnosť zmyslu života, strata vlastnej identity a potreba oddanosti sú 3 najdôležitejšie priznaky, ktoré vypovedajú o tom, že človek vstúpil do temnej noci duše. Tieto charakteristiky sú podobné bežným psychickým problémom, ktoré ľudia zažívajú. Pokiaľ je však príčina duchovná, človek neviní druhých, že oni sú zodpovední, za jeho stav, v ktorom sa nachádza. Uvedomuje si, že príčina krízy je v ňom.

Katalizátorom duchovnej premeny človeka býva často choroba.

Ako z duchovnej krízy

Najskôr tento stav prijať. Pomáhajú modlitby. ,,Bože (ktorý si vo mne), prosím veď ma, nech pochopím čo je treba, urobím čo je treba. Viem, že ty si vo mne a ja som v tebe. Pomôž, nech toto spojenie cítim. Kľudom, mierom, pochopením. Ďakujem“

Všetko chce svoj čas a nezlomú vieru. Potom nastáva úsvit a prepojenie s božou prítomnosťou v nás.

…... ..Toto je jedna z Ciest....., pretože v skutočnosti sme spojenie s tým, kým skutočne sme.. nikdy nestratili a preto niet kam ísť, ale si to len uvedomiť, že Ja som ..“to“, čo...hľadám... ja už to mám a nikdy som to nestratil, keď to nedokážete, teraz okamžite, kľudne skúšajte cesty... kým si nepoviete dosť... a vzdáte to (snahu praktikovať utrpenie)....dovtedy to robte najlepšie, ako viete... napríklad: motlidbou, meditáciou, cvičením, láskyplným milovaním, všetkým tým čo vás hlbšie spája s Bohom, ktorý nie je nikde inde - len v nás.